Home » FUNKCIONALIZMUS
Známe Le Corbusier lehátko

FUNKCIONALIZMUS

Roky ľahkosti a funkčnosti – tak by sa dali v architektúre a dizajne charakterizovať 20. a 30. roky 20. storočia, kedy sa naplno rozvíjal nový moderný štýl – funkcionalizmus. Viaže sa na medzivojnové obdobie, pričom viaceré jeho postupy a vzory sú uplatňované dodnes. Vo funkcionalizme je všetko podriadené funkčnosti. Mantra funkcionalistov znie: „Forma nasleduje funkciu“. Hlavné princípy tohto smeru v roku 1927 sformuloval jeden z najslávnejších architektov a dizajnérov, Švajčiar Le Corbusier. K jeho princípom patrí odmietanie histórie a umeleckej stránky architektúry, kladie dôraz na sociálne úlohy, hygienu, konštrukciu, geometrické tvary a asymetriu. Formu stavby podľa neho určujú prevádzkové, ekonomické, sociálne a hygienické funkcie. Funkcionalistickí architekti odmietali ozdoby a ornamenty a snažili sa obnažiť krásy čistej konštrukcie, pričom stavebné dielo prirovnávali k stroju.

Nábytok je strohý a má formu geometrických tvarov. V interiéroch sa používa linoleum, koženka, pochrómované a niklové trubky, umelá hmota, lakované drevo a dymové sklo. Systém slávnych ohýbaných kovových trubiek zaviedol Nemec Marcel Breuer, ktorý sa nechal v tridsiatych rokoch inšpirovať riadidlami svojho bicykla. Vznikli kúsky, ktoré sú v modernizme obdivované dodnes.

S funkcionalizmom sa spája aj pojem Bauhaus, čo je vlastne nemecká štátna škola, ktorá sa prevádzkovala v rokoch 1919 až 1933 a vo svojej podstate spájala umeleckú tvorbu s výukou remesiel. Smer Bauhaus výrazne ovplyvnil modernú architektúru a moderný dizajn, spája sa s počiatkom moderny. V dizajne a architektúre sa využívali geometrické tvary, nábytok z oceľových trubiek, asymetrické pôdorysy a materiály ako betón, oceľ a sklo.

Nikde inde sa funkcionalizmus neudomácnil tak rýchlo, ako  v mladom Československu, kde sa stal doslova národným slohom. Mladá ambiciózna republika hľadala vlastný spôsob, ako sa vyjadriť. Chcela svojsky vstúpiť do povedomia verejného života a dištancovať sa tak od Rakúsko-Uhorska, kde prevládali veľkolepé barokové a secesné historické stavby. Vďaka podpore vládnej moci sa v Československu postavilo až do druhej svetovej vojny mnoho významných funkcionalistických budov verejného významu – zrejme najviac v pomere k ploche krajiny, čím sme sa dostali na špičku svetového rebríčka. Samozrejme, pre obyvateľstvo bola strohá funkcionalistická moderna bez ozdôb istým šokom a zjavom, s ktorým sa doposiaľ nestretli. K najznámejším svetovým predstaviteľom patria Adolf Loos, Alvar Aalto, Walter Gropius či Le Corbusier. Na Slovensku to boli Bohuslav Fuchs, Vladimír Karfík, Alois Balán, Emil Belluš či Fridrich Weinwurm.

Celé obdobie funkcionalizmu sprevádzalo úsilie o materiálovú a funkčnú pravdivosť. Tvorcovia hľadali definitívne tvary predmetov. Medzi významné nábytkárske podniky vo vtedajšom Československu patrili Spojené umelecko priemyselné závody v Brne. Patrili ku špičke vrámci vtedajšej európskej konkurencie a v predvojnovom Československu boli vnímané ako záruka kvality a vysokého vkusu.  Zpočiatku išlo o varianty nábytku Marta Stama a Marcela Brauera, které v tej dobe napodobňovali i ďalšie československé firmy, ako Mücke & Melder, Slezák, Vichr či Gottvald.  Avšak UP závody preslávil jeden z najvýznamnejších vtedajších návrhárov nábytku – akademický architekt Jindřich Halabala. S ním sú spojené začiatky priemyselnej výroby esteticky a funkčne vysoko kvalitného nábytku v ČSR. Sériová výroba nebola tuctová, ale elegantná, funkčná, kvalitná a zároveň dostupná pre široké masy, preto nie je žiadna rarita, že kreslá z jeho dielne nájdeme bežne v starých domácnostiach po celom Slovensku a Českej republike. Halabalove pôvodné exempláre sú v poslednej dobe vďaka ich nadčasovej elegancii vyhľadávaným a vzácnym artiklom. Halabala nebol vyhranený funkcionalista – jeho svojský štýl spojil funkcionalistické princípy legendárnej školy Bauhaus s ladnými tvarmi miestneho, značne kubizujúceho art deca. V brnenských závodoch UP pracoval ako hlavný projektant v rokoch 1925 až 1955. Československé kreslá z tejto doby najlepšie reprezentuje práve jeho produkcia.

 

marcel-breuer-chair-1925-bauhaus
Marcel Breuer chair, 1925
LeCorbusier-Sofa-LC2-167996
Kultové kreslo LC2 od Le Courbusiera
retrohome_chromovy_gauc_Slezak
zreštaurovaný chrómový gauč, výroba fabrika Robert Slezák, zdroj: www.retrohome.cz
retrohome_toaletka_chrom_Vichr_a_spol
Kompletne zreštaurovaná toaletka s nočnými stolíkmi od výrobcu Vichr a spol, zdroj: www.retrohome.cz
artnet_com_H 128_ Halabala_1932
Stolička H 128, Jindřich Halabala, 1932, zdroj: www.artnet.com
artnet_com_H 275_Halabala
Kreslá H 275, Jindřich Halabala, zdroj: www.artnet.com
artnet_com_H79_Halabala_1930
Stolička H 79, Jindřich Halabala, 1930, zdroj: www.artnet.com
galeriekopacka3_funkcionalizmus_30_roky_Bauhause_Slezak
Dizajn: Bauhaus, výroba fabrika Robert Slezák, 30.roky 20. storočia, zdroj: www.galeriekopacka.com
galeriekopacka4_funkcionalizmus_30_roky_CSR
zreštaurovaný stôl z trubovej chromovanej ocele, 30.roky 20.storočia, pôvod: ČSR, zdroj: www.galeriekopacka.com
designoza_Kreslo_Mucke-Melder S 411
Kreslo S 411 od výrobcu Mücke & Melder, pôvod: ČSR, zdroj: www.designoza.sk
galeriekopacka_katalog_thonet
Katalóg S.T.M. Thonet-trubkový nábytok, 30.roky 20. storočia, zdroj: www.galeriekopacka.com
galeriekopacka_up_zavody_halabala
Katalóg UP Závodov, 1928-1947, dizajn: Jindřich Halabala, zdroj: www.galeriekopacka.com

funkcionalizmus funkcionalizmus2 funkcionalizmus3